záhorský región
ednou z možností rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je vidiecka turistika a agroturistika. Popri prírodných danostiach ako sú hory, jaskyne, vodné plochy, liečivé a minerálne pramene, pestrá flóra a fauna sú zachovalé niektoré historické stavby, hrady, zámky, kaštiele, ľudová architektúra, ale aj tradičné remeslá, ľudové zvyky, slovenský folklór a iné kultúrne hodnoty. Všetky tieto kultúrne hodnoty sú príťažlivé pre turistov.
Záhorskú nížinu charakterizujú poľnohospodárske vidiecke sídla zamerané hlavne na pestovanie zeleniny. Pre vidiecku turistiku môžu tieto obce ponúkať pobyty so zameraním na rekreáciu pri vode, cykloturistiku, zdravú výživu /na báze zeleniny/ a drobné poľnohospodárske práce. Zaujímavé je poznávanie starej habánskej keramiky, návštevy historických hradov a vzácnych archeologických nálezísk. Popri uvedených prednostiach v ponuke pre turistov má významné miesto i zachovalá príroda pozdĺž rieky Moravy, ktorá tvorí hranicu s Rakúskom.
V období druhej polovici 20. storočia náš život ovplyvnila tzv. „železná opona“, ktorá rozdeľovala od severu na juh celú Európu. Príroda v skúmanom regióne dostala možnosť zvýšenej ochrany, kde človek nemohol vstúpiť, hospodárska činnosť bola obmedzená, a tak sa tu zachovali rastlinné a živočíšne druhy, ktoré inde zanikli. Vzácne vtáctvo tu našlo svoje útočište a ochranu.
Z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky na Záhorí vytvárajú tieto danosti dobré východisko najmä pre cykloturistiku. Vybudovaná sieť cyklochodníkov umožňuje turistom pobyt v regióne, chýbajú však základné a doplnkové služby, ktoré v súčasnosti limitujú záujem.
Predložená štúdia sa zaoberá podmienkami, možnosťami a ďalšími podporovanými opatreniami pre rozvoj vidieckej turistiky na Záhorí. Popri prírodných a historických danostiach sú rozhodujúci ľudia, ktorí vytvárajú podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky. Vzájomná spolupráca obcí na obidvoch brehoch Moravy, t. j. na Slovensku, Rakúsku i v Českej republike, vytvára dobré predpoklady pre ekonomickú prosperitu prímestského regiónu.
Štúdia sa spracovala v rámci medzinárodného projektu „Zelený pás Európy Ochrana a zhodnotenie krajiny pozdĺž železnej opony Green Belt“ ktorý rieši Regionálne environmentálne centrum Slovensko.
